19. storočie ako storočie zmien hospodárskych aj spoločenských sa dotklo významne aj vzdelávania detí v obci. V roku 1812 bola na žiadosť obyvateľov založená rímsko-katolícka elementárna škola (obyvatelia obce patrili vždy ku katolíkom, v 16. storočí pripadla obec do vlastníctva Ostrihomskej kapituly).

Ako sa spomína v obecnej kronike: „ cirkev dala postaviť budovu na vyučovanie, byt pre učiteľa a škole darovala aj pôdu pre účely školy i pre učiteľa“. Učiteľa platila obec a rodičia školopovinných detí museli platiť školné. Imrich Zimányi z Janíkoviec bol prvým učiteľom aj kantorom a mal aj rôzne cirkevné povinnosti.  V jeho triede bolo v prvý školský rok 40 detí: 27 chlapcov a 13 dievčat.

Spomínaná budova školy však nie je totožná so súčasnou budovou. Na novú budovu poskytol finančné prostriedky správca malantského majera: Anton Buzalka.         

                        V roku 1908 bola škola rozdelená na dve časti. V starej budove sa učili chlapci. V novovybudovanej kláštornej škole sa vzdelávali dievčatá, vyučovali  tu milosrdné sestričky. Prvou učiteľkou bola Angela Goriovová. V budove bola zriadená aj opatrovňa. Prvými učiteľkami sa stali Ida Zalaiová a Alžbeta Emília Koglová.

Budova postavená v r. 1908 vznikla pravdepodobne na mieste barokového kaštieľa Ocskayovcov z 18. stor., ktorý neskôr patril rodine Zamoyszkovcov.

     Škola je secesná obdĺžniková prízemná stavba so zmodernizovanou jednoduchou fasádou, na hlavnom priečelí s plytkým rizalitom, ktorý je zakončený trojuholníkovým tympanónom. Pôvodná dispozícia bu­dovy so strednou chodbou sa zachovala. V rizalite je priestor kaplnky s typickými secesnými architektonickými detailmi. Mramorový oltár kaplnky je dnes v rímskokatolíckom kostole v Cabaji-Čapore. V kaplnke je z červeného mramoru pamätná tabuľa manželov Buzalkovcov z r. 1908, druhá pamätná tabuľa na chodbe bola zakrytá maľovkou v 80. rokoch 20. stor. Podarilo sa ju odokryť a vrátiť jej pôvodné poslanie v roku 2004 pri rekonštrukcii  budovy . Nanešťastie školská kronika z tohto obdobia zmizla bez stopy, aj keď očití svedkovia si pamätajú na kroniku písanú po maďarsky videnú ešte pred asi desiatimi rokmi.

     Vďaka zachovanej školskej  kronike z roku 1942 poznáme presný názov školy z tohto obdobia: Rímsko-katolícka smiešaná ľudová škola Sestier svätého Kríža v Hrnčiarovciach. Práve v tomto roku bola tunajšia ľudová škola pretvorená na rehoľnú školu s dvoma triedami slovenskými a dvoma maďarskými. Slovenské triedy navštevovalo 55 detí, maďarské 100.                                         

      V súčasnosti je Základná škola Nitrianske Hrnčiarovce plnoorganizovanou základnou školou s vyučovacím jazykom slovenským,  s 9-timi triedami a dvomi oddeleniami školského klubu. Počtom žiakov 140 patríme k malým školám.       

Dnešný vzhľad budovy je odlišný od toho z roku 1908. Rekonštrukcia prebehla vo viacerých fázach.  V 80-tych rokoch išlo o výmenu okien, vybudovanie soc. zariadení. V roku 2004 obecný úrad v spolupráci s riaditeľstvom školy a za výdatnej pomoci všetkých rodičov začal s generálnou rekonštrukciou nadstavby budovy, výmenou okien, rekonšt. soc. zariadení, výmenou elektroinštalácie, zavedenie vody do tried, vybudovanie viacúčelového ihriska.